Zažiť aplaus...

Autor: Stanislava Andraščíková | 22.7.2013 o 22:11 | (upravené 22.7.2013 o 23:15) Karma článku: 5,98 | Prečítané:  268x

Dnes som žehlila. Pri tejto mojej obľúbenej činnosti si zvyknem zapnúť nejaké obľúbené DVD s filmom, alebo pozerať nejaký seriál v televízii. Dnes som sa rozhodla pozrieť si svoju Stužkovú z roku 2008. A ak by som mohla, zopakovala by som si ju.

Stále sa hovorí, že Základná škola preletí rýchlo a že na strednej zažije skutočnú partiu, potom možno vysoká je takým vrcholom. Moje najkrajšie časy som prežila na strednej. Nielen vďaka spolužiakom, ale aj atmosfére školy, učiteľom a pracovníkom. A dnes ma aj celkom dostali tie naše slávnostné prejavy a citáty, ktoré som si v tú noc na stužkovej tak málo uvedomovala. Spomeniem aspoň tieto: Viac hluku narobí padajúci strom, ako rastúci les/Raj je tam, kde som ja. Stali sme sa v ten večer stromami, úsmevmi, rastlinkami, kovbojmi, ale hlavne oficiálne maturantmi. V pozadí nám znela melódia Forresta Gumpa, my sme sa klaňali, a mohutné duby, ako sme nazvali učiteľov a rodičov, nám tlieskali.

Nedávno som čítala knihu Obyčajná tvár. Hlavná postava - August, tvrdí, že každý človek by mal raz počas života zažiť aplaus. Jediný, ktorý som okúsila bol ten, keď som spravila pukerlík v staroružových šatách so zelenou stužkou. Možno pre niekoho obyčajný moment, ale keď si na to spomeniem, koľko pocitov sa vo mne miešalo, čo všetko mám pred sebou, som rada, že stužkovej patril prvý aplaus, ktorý som si uvedomovala. Čo chcem týmto všetkým povedať. Neľutujem peniaze zbierané na stužkovú počas štyroch rokov, prípravy, možno hádky, netrpezlivosť. A už vôbec mi nie je ľúto, že som tie peniaze mohla využiť na dovolenku. Pretože tieto udalosti dávajú človeku viac ako peniaze. A tak je to so všetkým v našom živote, do čoho obetujeme čas, dlhé prípravy, aby to všetko vyšlo, aby sme zažili aplaus, aby sa všetci cítili výnimočne. Nemusí ísť o stužkovú, stačia aj menšie narodeniny alebo len oslava priateľstva. Je to predsa oveľa viac ako tých pár drobných v peňaženke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Bitie opaskom, fackovanie, šliapanie na chrbát, ponižovanie. To bola realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

DOMOV

Danko: Ak nedáme energetiku do poriadku, v koalícii radšej nebudem

Šéf SNS hovoril v súvislosti s Holjenčíkom o trestnoprávnom dopade.


Už ste čítali?