Kvapky tvojej lásky, maličkostí, pohľadov...
Čistý vzduch v uponáhľanom svete, ktorý občas neviem pochopiť.
Si jarný dážď, čo upokojí moju dušu a rozleje sa v nej ako ranný horúci čaj.
Osviežuješ...
A ty možno vieš.
Núkajú mi sneh, ale ja chcem...
Núkajú mi svet, ale ja túžim...
Chcú, aby som cítila slnko, ale ja...
Ja chcem.
Pokoj pred dobrodružstvom padajúcich kvapiek.
Silu, čo sa objaví vo zvuku krokov dáždiek.
Dotyk stretnutia miliónov v jednom.
Je ťažké čakať
príval nebeských sĺz...
Keď sa objaví nečakane,
Netancujem.
A keď príde, mám dáždnik.
Kedy sa z neho budem tešiť?
Sľubujem,
že nabudúce budem...