Ťažko, ťažko...

Autor: Stanislava Andraščíková | 30.6.2013 o 21:26 | (upravené 30.6.2013 o 22:25) Karma článku: 7,45 | Prečítané:  229x

...sa dnes zamestnať, nájsť si na niekoho čas, zvyknúť si na nových ľudí, byť poslední, stávať sa dnes skôr tým poníženým. A práve s týmito ťažkými vecami sa stretávam.

Začala som praxovať v rádiu. Mala som na začiatku strach, zmiešané pocity. Koho stretnem, aké budú očakávania. Veľmi som chcela zapôsobiť. Pripravila som sa na to, že budem drieť, ale aj si to užívať. V prvý týždeň ma prepadla nostalgia. Vypočula som si rozhovor o tom, akí sú študenti žurnalistiky a médií neschopní a že sa chcú po skončení školy vidieť vo vlastnej talkshow na Markíze. A že vlastne aj tak všetci skončia v Anglicku na brigáde s oberaním jabĺk a jahôd, a sú vôbec spokojní, že nejakú prácu majú. Prvá otázka, keď som sa prihlásila na prax, znela, či som už niekde praxovala. Hneď som za svoju odpoveď dostala pohľad, z ktorého ma zamrazilo. Úvodníky do farských časopisov - to si robíš "prdel"? Potom nasledovala otázka, kde by som chcela robiť. Povedala som, že mi je to jedno, pretože mediálny odbor študujem hlavne preto, že ma to baví. Počas nasledujúceho týždňa, a teda môjho posledného týždňa som sa naučila, čo robím zle, čo musím zmeniť. Možno píšem túto spoveď, aby som sa vyrovnala s tým, že keď sa moja cesta na vysokej škole skončí, že to bude veľmi ťažké. Nájsť si miesto v oblasti, ktorá ma napĺňa. No, nechcem sa vzdávať, a ani sa nevdzávam, a prax sa mi pravdepodobne predĺži, čo ma teší. Človek by mal byť vďačný za akúkoľvek možnosť, a ja som dostala ďalšiu z nich. Pokračovať aspoň ďalší mesiac, a robiť raz to, čo ma napĺňa. A možno si pomyslíte: ,,Nemôže ti to byť jedno, nemôže, keď si tam, kde si." Ale vedzte, že je. Dobre, budem raz možno držať diplom, v ktorom bude svietiť, že sa hodím na vykonávanie všetkých druhov novinárskej činnosti, a samozrejme titul. Nikto ma s tým neprijme, pretože nebudem mať v médiách žiadnu známosť, a ako východniarka budem mať stále problémy s prízvukom. Realita je taká, aj keď sa človek počas štúdia snaží rôznymi spôsobmi. A na pohovoroch sa to potom jednoducho zvalí na školy, pretože neponúkajú žiadnu prax. Napokon, keďže peniaze budem potrebovať, mi bude jedno či si nahrávam na diktafóny len myšlienky a popritom robím kdesi za pokladňou alebo oberám jablká. Jedna učiteľka v piatkovej ankete venovanej koncu školského roka povedala, že nevadí ak má študent trojku alebo štvorku z matematiky, dôležité je, aby sa z neho stal dobrý človek. Bohužiaľ, náš život je odsúdený k tomu, že musíme pracovať. Nestačí byť dobrým človekom, aj keď dobro a láskavosť by mali byť tým najdôležitejším v našom živote, čo chceme dosiahnuť. Zároveň na konci vekov nás nebudú súdiť podľa úspechov, ale podľa lásky. Škoda, že si to neuvedomuje naša vláda, zamestnávatelia a úrady. Láska znamená aj chcieť dobro toho druhého, aby bol šťastný a spokojný. A keby to bolo všade na svete, v systéme, vo vláde, na najvyšších, ale aj najnižších miestach, svet by vyzeral inak. Možno by mal každý prácu, ktorá ho napĺňa radosťou, a chodí k nej rád...atď, atď. Vo svete sa udomácnili iné bôžiky. A preto mi je ťažko...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?