Hudba-liek prijatia a odpustenia...

Autor: Stanislava Andraščíková | 5.7.2011 o 16:13 | (upravené 5.7.2011 o 16:38) Karma článku: 1,27 | Prečítané:  458x

  Mali ste niekedy pocit, že nič a nikto nedokáže vyliečiť vaše srdce, spomienky, či rany, ktoré vám život nadelil? Každý deň, keď sa pozeráte späť, je pre vás ťažké zabudnúť? Všetko, čo ste prežili sa vám po rokoch vracia, a neviete sa s tým zmieriť? Ak si myslíte, že to, čo sa dočítate ďalej, bude rada, ako sa zbaviť bolestí alebo smutných či ťažkých chvíľ, tak nečítajte. Ak túžite upokojiť svoje srdce, pozývam vás na pár riadkov...  

 

Svet nie je miesto, na ktoré sa dá dívať ružovými okuliarmi. Občas ich však máme, a túžime mať svet alebo život kohosi iného. Chceme mať postavu najkrajšej herečky, hlas najlepšej speváčky, či peniaze najbohatšieho muža. Myslíme si, že na nás Ktosi zabudol, a že si nás nikto nebude pamätať alebo prinajhoršom, že z tohto sveta odídeme bez toho, aby sme niekomu chýbali, alebo sme po sebe niečo zanechali. Mám dobrú správu. Každý z nás je tu preto, že má zmeniť tento svet, život každého z nás má zmysel. Môžeme ho ovplyvniť. Svet toho možno ,,kohosi iného".

Radi rozprávame o tom, ako sa ľudia menia k horšiemu, ale málo o tom, ako dokázali prekonať samých seba, ako zmenili svoj životný štýl, či svoju povahu. Ale milujeme a doslova sa vyžívame v tom, keď môžeme o tom druhom vysloviť niečo pikantné, niečo, čím si dokážeme, že sme lepší. Ale aj človek, ktorý je pre nás bremenom je tu preto, aby dal tomuto životu šťavu, a aby ho zmenil. Je ťažké prijať niektorých ľudí na ceste svojho života. Ale cesta k prijatiu je cestou pokoja. Myslím si, že ak človek dokáže prijať druhého takého, aký je, môže nadobudnúť pokoj svojho srdca.

Odpustenie. Je ťažké odpustiť tomu, kto vám možno zabil rodičov, kto vám zobral lásku života. Je ťažké odpustiť susedovi, kňazovi, či sestre alebo bratovi. V podstate nie, nie je to ťažké. Je to len vyslovenie slov odpustenia, či gesto objatia alebo podania rúk. Ale čo ak vaše srdce nezabudlo? Nevadí. Čas hojí všetky rany. Mne na tie boľačky vždy pomôže hudba. Zatvorím oči, a ponorím sa do tónov, ktoré kopírujú všetok hnev, všetku bolesť, a mám pocit, že sú jedným okamihom preč. Možno preto, že hudba je mojou modlitbou. Sprevádza ma, a modlí sa za mňa...vedie ma kdesi po horách, vrchoch, nádherných chvíľach a k Bohu. Maľuje môj svet ďalej a ďalej, a je zrazu krajší a farebnejší. Niekedy mám radšej spev ako slová, pretože keď spievam, mám pocit, že vtedy vraví moja duša.

Ok, čo som to vlastne chcela týmto všetkým povedať? Že hudba je často mojím liekom na prijatie seba, prijatie druhých, či zmierenie. Je darom nebies, pretože ma povznáša k tomu, čo zmenil tento svet aj tým, že poslal na Zem teba, teba a aj TEBA...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šanca zrušiť Mečiarove amnestie zostáva živá, parlament ju posunul ďalej

Parlament schválil aj vládnu deklaráciu, ktorá amnestie odsudzuje.

KOMENTÁRE

Lexu by azda dokázala dostať ultraprecízna formulácia

Deklarácia, čo navrhuje Fico, je výborná forma, ale zlý text.

TECH

Zistili, prečo Samsungu vybuchovali a horeli mobily

Pri Galaxy Note 7 nešlo o záhadnú chybu, ale o zlú konštrukciu.


Už ste čítali?